Acidóza

Prekyslenie organizmu

K acidóze dochádza, keď sa v tele nahromadí príliš kyselín a obličky ani pľúca už nedokážu udržať pH organizmu v rovnováhe. Mnoho telesných procesov produkuje kyseliny. Obličky a pľúca však túto jemnú nerovnováhu dokážu kompenzovať. Problémy s týmito orgánmi ale môžu mať za následok prekyslenie organizmu.

Kyslosť krvi sa meria stanovením jej hodnoty pH. Čím nižšia hodnota pH je, tým viac je krv kyslá. Ak je pH vyššie, je krv zásaditejšia. Hodnota pH by u zdravého človeka mala činiť asi 7,4. Pre acidózu je už typická hodnota 7,35 a ďalej nižšie. Hoci sa to môže zdať ako nepatrný rozdiel, môže spôsobiť vážne zdravotné problémy.

Rozlišujeme dva typy acidózy, metabolickú a respiračnú

K respiračnej acidóze dochádza, keď sa príliš CO2 nazhromaždí v organizme. Za normálnych podmienok pľúcami pri dýchaní CO2 vylučujeme. Niekedy sa však organizmus CO2 nezbavuje dostatočne, a to najmä v dôsledku chronických ochorení dýchacích ciest ako je astma, v dôsledku poranení hrudníka, obezity sťažujúcej dýchanie, užívania sedatív, nadmernej konzumácie alkoholu, oslabenia hrudného svalstva, problémov s nervovým systémom či v dôsledku deformovanej štruktúry hrudníka.

Metabolická acidóza začína v obličkách, namiesto v pľúcach. Dochádza k nej, keď obličky nedokážu eliminovať dostatočné množstvo kyselín, alebo naopak, keď vylučujú príliš veľké množstvo zásad. Existujú tri hlavné formy metabolickej acidózy: diabetická acidóza vznikajúca v dôsledku diabetu, hyperchloremická acidóza vznikajúca kvôli strate zásaditého hydrogénuhličitanu sodného, často v dôsledku hnačiek či zvracania, a laktátová acidóza, ktorá vzniká v prípade, že je v organizme príliš veľké množstvo kyseliny mliečnej. Príčin môže byť veľa, od nadmernej konzumácie alkoholu, rakoviny, srdcového zlyhania, kolapsu pečene, dlhodobého nedostatku kyslíka či nízkej hladiny krvného cukru, až po dlhodobú náročnú fyzickú aktivitu.