Ribonukleový proteín, ktorý dokáže predĺžiť krátiace sa teloméry
Telomeráza, ktorá sa tiež nazýva terminálna transferáza, je ribonukleoprotein, ktorý dokáže svojou aktivitou predĺžiť konce teloméry pridaním opakujúcej sa sekvencie TTAGGG na koniec chromozómu. Vďaka tomu hrá významnú úlohu v tzv. telomerovej teórii starnutia a samozrejme má podľa vyznávačov tejto teórie tiež veľký potenciál v oblasti anti-aging.
Telomér je oblasť opakujúcich sa sekvencií na každom ramene eukaryotického chromozómu u väčšiny eukaryoty. Chráni ramená chromozómov, chromatidu, pred poškodením DNA alebo pred nežiaducim spájaním jednotlivých chromozómov.
Inštrukcie pre predĺženie
Telomeráza je enzým reverznej transkriptázy, ktorá prenáša svoju vlastnú molekulu RNA. Tá je pri aktivite enzýmu využitá ako inštrukcia, ako predĺžiť teloméry. Enzým telomeráza je typicky aktívny v kmeňových bunkách a vo väčšine kanceróznych buniek, u telesných buniek typicky buď úplne absentuje, alebo vykazuje len minimálnu aktivitu.
Existenciu tohto kompenzačného mechanizmu skracovania telomér, respektíve telomerovú teóriu starnutia, prvýkrát zmienil sovietsky biológ Alexej Olovnikov v roku 1973, ktorý popri tom načrtol možné prepojenie telomér a rakovinového bujnenia.
Nobelova cena
Enzým telomeráza objavili Carol Greiderová a Elizabeth Blackburnová v roku 1984, spoločne boli tieto dámy s vedcom Jackom W. Szostak za ich objav v roku 2009 ocenení Nobelovu cenou za fyziológiu a medicínu.
