Kyselina laurová

Kyselina laurová je hlavnou zložkou kokosového a palmojadrového oleja, obsahuje ju aj mliečny tuk vrátane materského mlieka.

 

Nakoľko je v čistom stave mierne dráždivá (avšak málo toxická), sú z nej vyrábané saponáty, ktoré nájdeme vo väčšine šampónov, mydiel a čistiacich emulziách.

 

Kyselina laurová býva všeobecne dobre tolerovaná pri aplikácii na pleť a len zriedka spôsobuje začervenanie, svrbenie, opuch alebo nejako inak dráždi, preto ju americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv označil za bezpečnú.

 

Za izbovej teploty je kyselina laurová biely prášok so slabou vôňou, ktorá býva popisovaná ako podobná vôni bobkové listu. Kyselinu laurovú nie je drahé priemyselne vyrobiť, a po dlhú dobu si zachováva svoje výnimočné vlastnosti. Vďaka tomu nemusia prípravky s jej obsahom obsahovať mnoho konzervantov.

 

Najčastejšie sa kyselina laurová využíva v prípravkoch navrhnutých pre čistenie pleti a umývanie vlasov ako sú čistiace emulzie na tvár, gély, telové mydlá, sprchové gély a šampóny. Ak sa využíva ako aktívna ingrediencia, kyselina laurová napomáha vode premiešať sa s olejmi a mazom v pokožke, čím umožní ich ľahšie zmytie.

 

Niekedy odporúčajú odborníci kyselinu laurovú pre liečbu oparov a pľuzgierikov vznikajúcich na perách pri horúčke, obsahuje ju mnoho prípravkov, ktoré napomáhajú pleti sa s týmito stavmi vyrovnať. Štúdie preukazujú, že kyselina laurová funguje na opary spôsobené vírusmi, na ktoré nezaberajú antibiotiká. Narušuje totiž bunkovú membránu vírusu obdobne ako mastné kyseliny narušujú tvar olejových molekúl na pleti. Narušenie buniek vírusov spôsobuje potom ich zánik, teda opar sa rýchlejšie vylieči. Rovnako tak pôsobí kyselina laurová proti ďalším mikróbom, ktoré majú olejové zložky.

 

V súčasnosti sa kyselina laurová používa v produktoch pre pleť, ktorá má sklony k akné, pretože podľa štúdií dokáže ničiť baktériu Propionibacterium acnes, ktorá je spätá so vznikom "pupienkov".