Trichotilománia

Trichotilománia je mentálne ochorenie, pre ktorý je typické vracajúce sa nutkanie vytrhávať si vlasy, obočie či chlpy na tele, a to aj napriek snahe sa "zlozvykom" skoncovať. V dôsledku vytrhávania sa potom na vlasovom skalpu alebo postihnutých oblastiach objavujú plešinky, ktoré ešte viac zhoršujú psychický stav osoby. Nie je nezvyčajné, že si osoba s trichotilomániou necháva narásť dlhé vlasy, ktoré lysiny maskujú.

Prejavy trichotilománie

U niekoho sú prejavy trichotilománie mierne a dotyčný dokáže ochorenie zvládať, u iných ale môže byť nutkanie vytrhávať si vlasy neprekonateľné.

Medzi hlavné symptómy ochorenia patria vytrhávanie vlasov zo skalpu, vytrhávanie obočia, rias, ale niekedy aj telesného ochlpenia inde na tele. Pri snahe zabrániť vytrhávaniu sa objavuje tenzia a stres, naopak po vytrhnutí brvy dochádza k veľkej úľave a pocitom uspokojenia. Medzi navonok zreteľné symptómy patria lysiny a viditeľné príznaky vypadávania vlasov, teda vlasy krátke, podobne sa ochorenie prejavuje aj v prípade obočia a rias.

Nezriedka si postihnutí s vytrhnutými vlasmi hrajú alebo do nich dokonca hryzú, žujú je. Typická je tiež snaha s ochorením skoncovať, no často bez úspechu. Vytrhávanie vlasov sa zvyčajne stupňuje pri stresových situáciách, napríklad v škole či zamestnaní. Vytrhávanie vlasov zvyčajne sprevádzajú ďalšie podobné zlozvyky ako hryzenie nechtov či tzv. nenechavé ruky a s tým súvisiaca snaha o vytláčanie aj neexistujúcich pupienkov na pleti.

Zámerne alebo automaticky

K vytrhávaniu môže dochádzať zámerne, väčšinou pri stresových situáciách, alebo úplne automaticky, bez toho aby si dotyčný uvedomoval, čo vlastne robí, napríklad pri sledovaní televízie. Trichotilománia býva typicky spätá s negatívnymi emóciami (úzkosti, stres, tlak, nuda, osamelosť, frustrácia či únava), ale aj pozitívnymi, keď vytrhnutiu vlasu prináša vytúženú úľavu a uspokojenie.

Ide o dlhodobé ochorenie, u ktorého často bez patričnej starostlivosti dochádza k zhoršeniu a zintenzívneniu. Príčiny zatiaľ nie sú úplne jasné, jedná sa o kombináciu genetických a vonkajších vplyvov, často sa objavujú aj ďalšie psychické poruchy ako depresia či obsedantno kompulzívna porucha.

Ani liečba ochorenia nemá svoje pevné pravidlá, zvyčajne kombinuje behaviorálnu a kognitívnu terapiu, rovnako ako terapiu ďalších mentálnych ochorení, v závažných prípadoch môže lekár predpísať aj medikáciu, často antidepresíva.