Súčasť elektromagnetického svetelného spektra, ktoré sa dostáva na Zem zo Slnka
Ultrafialové žiarenie má kratšiu vlnovú dĺžku než viditeľné svetlo, preto je pre ľudksé oko neviditeľné. Tieto vlnové dĺžky sú kvalifikované ako UVA, UVB či UVC. UVA žiarenie má najdlhšiu vlnovú dĺžku zo všetkých troch spomínaných (320 - 400 nanometrov) a ďalej sa delí na dva vlnové rozsahy UVA I s vlnovou dĺžkou 340-400 nanometrov a UVA II s vlnovou dĺžkou 320 - 340 nanometrov. UVB žiarenie má rozsah 290 - 320 nanometrov. Žiarenie UVC má ešte kratšiu vlnovú dĺžku a je pohlcované ozónovou vrstvou , takže na povrch Zeme nedosahuje.
Karcinogén zo Slnka
UVA i UVB lúče prechádzajú atmosférou a hrajú významnú úlohu v predčasnom startnutí pleti, v poškodení očí (najmä šedý zákal) a rakoviny kože. Taktiež obmedzujú imunitný systém, pretože znižujú jeho schopnosť bojovať proti týmto a ďalším ochoreniam.
Poškodenie celulárneho DNA kože produkuje nadmerné ultrafialové žiarenie genetickej mutácie, ktoré môže viesť k rakovine kože. V súčasnosti, je už vedecky dokázané, že ultrafialové žiarenie pôsobí na ľudskú kožu ako karcinogén.
