Antiseptikum

Slovo antiseptikum pochádza z kombinácie gréckych výrazov proti („anti“) a hnijúce („sēptikos“). Tieto antimikrobiálne látky sa aplikujú na živé tkanivá či kožu, aby znížili riziko infekcie, sepsa alebo hnilobných procesov. Zvyčajne sa antiseptiká získavajú z antibiotík, vďaka ich schopnosti cestovať lymfatickým systémom a ničiť baktérie v organizme, a dezinfekcie, ktorá ničí mikroorganizmy na neživých objektoch. Dezinfekčné látky však nezabijú spory baktérií, napríklad na chirurgických nástrojoch, tie preto treba sterilizovať. Ani sterilizácia však nedokáže zničiť všetko.

Niektoré antibiotiká sú však skutočnými germicídy, ktoré likvidujú všetky mikróby, iné typy antibiotík mikróby nelikvidujú, ale iba inhibujú ich rast.

Medzi najbežnejšie antiseptiká patria:

• Alkoholy, vrátane etanolu a izopropanolu, ktoré sa využívajú na dezinfekciu kože
• Chlórhexidín glukonát využívaný ako kožné antiseptikum a na liečbu zápalu ďasien (gingivitídy)
• Peroxid vodíka užívaný v podobe 6% roztoku pre čistenie poranenia a vredov, v podobe 3% roztoku je častým domácim dezinfekčným prostriedkom
• Jód, zvyčajne v alkoholovom roztoku pod názvom jódová tinktúra, sa využíva ako predoperačné a pooperačné antiseptikum
• Oktenidin dihydrochlorid
• Polyhexanid, ktorý sa využíva pre kriticky infikované a chronické zranenia, jeho aktivita pôsobí preventívne aj proti rozvoju rezistentných kmeňov baktérií