Francúzsky paradox

Na paradox upozornili dáta, podľa ktorých Francúzi skonzumujú denne približne 108 g saturovaných tukov, zatiaľ čo Američania len 72 g, ale napriek tomu je u Francúzov o 30 - 40% nižšie riziko srdcovo-cievneho ochorenia. Jedným z dôvodov môže byť podľa vedcov pravidelná konzumácia červeného vína.

Francúzskeho paradoxu si prvýkrát všimol írsky kardiológ Samuel Black v roku 1819, ktorý zistil, že na srdcové zlyhanie zomiera menej Francúzov než Írov, a toto pozorovanie si spojil predovšetkým s francúzskym spôsobom života i klímou Francúzska. Tu sa zrodil počiatok uvažovanie o tom, nakoľko životný štýl a strava môžu znížiť riziko srdcovo-cievneho ochorenia.

Alkohol pre zdravé srdce

V 70. rokoch 20. storočia začali vedecké skúmania preukazovať, že je umiernený príjem alkoholu spätý s nižším výskytom kardiovaskulárnych ochorení. V roku 1997 potom veľká americká štúdia vedca Thuna a kolektívu preukázala, že konzumácia aspoň jedného alkoholického nápoja denne znižuje riziko kardiovaskulárnej choroby (a viac ako tri alkoholické nápoje denne ho naopak zvyšujú). Ďalšie štúdie McElduffa potom preukázali, že dôležitá je aj pravidelnosť konzumácie, najlepšie na tom boli tie osoby, ktoré pili alkohol 4 - 6 týždenne v miernom množstve.

Francúzsky paradox začal v 90. rokoch skúmať vedec Serge Reanud z univerzity v Bordeaux, ktorý termín zaviedol v roku 1992. Jeho veľká štúdia zahŕňala Francúzov stredného veku, u ktorých napriek strave zahŕňajúcej maslo, tučné syry, vajcia a smotanu a zloženej z 15% zo saturovaného tuku bolo hlásené o 40% menej kardiovaskulárnych chorôb ako u rovnakej skupiny Američanov. Zo záverov štúdie vyplynulo, že konzumácia dvoch až troch pohárov červeného vína denne znižuje riziko úmrtia o 30%. Úlohu podľa Renaud hrajú predovšetkým antioxidanty prítomné vo víne, ako sú taníny a flavonoidy, najznámejším z nich sú resveratrol a quercetin. Popri tom sám alkohol pôsobí vazodilatačne, teda rozťahuje cievy a umožnuje lepší priechod krvi v nich.