Steroidný hormón, ktorý ovplyvňuje rad telesných procesov, vyplavuje sa vo väčšom množstve v prípade stresovej udalosti
Kortizol je steroidný hormón patriaci do skupiny glukokortikoidov. Produkujú ho nadobličky, z ktorých sa uvoľňuje do krvného obehu, ktorý ho rozvádza po celom organizme.
Dôležitý pre celý organizmus
Takmer každá telesná bunka má receptory na kortizol, čo ilustruje, akú dôležitú úlohu tento hormón v organizme hrá. Vždy závisí na tom, akú bunku práve "zasiahne". Ovplyvňuje hladinu telesného cukru, čím pôsobí na metabolizmus, ovplyvňuje vodné prostredie v tele, pôsobí protizápalovo, vplyv má na krvný tlak, fungovanie mozgu a zabudnúť nesmieme ani jeho dôležitosť v tehotenstve, kedy je nevyhnutný pre optimálny vývoj plodu.
Typicky je jeho hladina najvyššia ráno a počas dňa klesá. K jeho nárastu v krvi môže dôjsť aj v reakcii na stres. Jeho vyplavovanie reguluje hypofýza, hypotalamus a nadobličky.
Príliš málo a aj příliš veľa je problém
Príliš veľa kortizolu v krvnom obehu môžu zapríčiniť stav zvaný Cushingovho choroba. Jej príčin je veľa, môže sa jednať o nádor niektorého z orgánov, ktorý hormón produkuje, vznikať ale môže aj nadmerným podávaním kortikoidov pri terapii autoimunitných ochorení (lupienka, reumatoidná artróza, lupus). Nedostatok kortizolu býva naopak spätý s Addisonovou chorobou, ktorej príčinou môžu byť autoimunitné ochorenie alebo poškodenie nadobličiek.
Dlhodobo vysokú hladinu kortizolu môže mať za následok aj dlhodobý stres. Výsledkom môžu byť problémy s učením sa a pamäťou, zhoršená obranyschopnosť, priberanie, vyšší krvný tlak, zhoršenie hladín cholesterolu či kardiovaskulárne ochorenia, rovnako ako psychické problémy (depresie, návaly úzkosť).
