Termín hypotrichóza používajú dermatológovia pre popis stavu, kedy vlasy nevyrastajú. Na rozdiel od alopécie, ktorá popisuje stav, keď vlasy vypadávajú (alebo už vypadali) z miest, kde pôvodne rástli, hypotrichóza sa vzťahuje na oblasti kože, kde vlasy ani ochlpenie nikdy nerástli. Hypotrichóza postihuje jedinca od narodenia a väčšinou sa s ňou musí vysporiadavať po celý život.
Hypotrichóz, už existuje veľa druhov, bývajú dôsledkom genetických odchýlok alebo vývojových chýb embryí. Sú popísané stovky typov genetických hypertrichóz. Jedinci, ktorí týmto ochorením trpia, často trpia ďalším fyzickým alebo mentálnym postihnutím.
Tým, ako stále lepšie rozumieme ľudskému genómu, sú vedci schopní stále lepšie chápať, prečo a najmä ako genetické vady ovplyvňujú stratu vlasov. Avšak aj keď vedci chápu genetiku a biochémiu súvisiacu s hypotrichózou, liečba zostáva stále rovnako zložitá. Väčšina hypotrichóz v súčasnosti stále nemá žiadnu známu liečbu.
Niekoľko foriem hypotrochózy stojí za zmienku, pretože sa v populácii objavujú relatívne bežne alebo tiež preto, že sú zaujímavé na účel hlbšieho pochopenia správania vlasových folikul.
Vrodená aplázia
Aplasia cutis congenita či vrodená aplázia je vývojová chyba, kedy sa koža nedostatočne sformuje už počas embryonálneho vývoja, bohužial ani vedci zatiaľ nevedia pravú príčinu. Novorodenec sa môže narodiť s časťou kože, ktorá vyzerá ako otvorená rana či vred. Táto vada sa väčšinou objavuje vzadu na hlave. V prípade, že je táto oblasť malá, koža ju prekryje a na hlave zostane len obyčajná jazva.
To sa však môže stať ešte v čase, keď je plod v maternici, a na hlave potom zostáva iba oblasť, na ktorej sa nenachádzajú žiadne vlasové folikuly, teda z nej nemôžu vyrastať ani žiadne vlasy. V prípade, že sa dieťa narodí s rozsiahlejšiou vrodenou apláziou, býva potreba obvykle operácia, pri ktorej sa vyrežie postihnuté tkanivo a uzavrie sa zdravou kožou. Najväčším dôvodom operácie nebýva estetická stránka veci, ale skôr to, že otvorená rana je potenciálnym miestom vstupu infekcie do organizmu. Čím rýchlejšie sa vada zahojí, tým lepšie.
Trojuholníková alopécia
Trojuholníková alopécia či alopecia triangularis je stav podobný vrodenej aplázii. Objavuje sa vo väčšine prípadov už od narodenia a týka sa trojuholníkovej oblasti kože a vlasov nad "kútami". Z doteraz neznámych dôvodov u niektorých ľudí koža nepodporuje rast vlasových folikul. Deti sa síce nerodia s otvorenými vriedkami, tak ako u vrodenej aplázie, avšak dlhodobé výsledky bývajú takmer totožné - vznik holých miest, kde nevyrastajú vlasy. Postihnutá oblasť môže byť chirurgicky odstránená alebo na ňu môžu byť implantované vlasové folikuly z iných miest hlavy.
Vrodená atrichia
Vrodená či papulózna atrichia je úplne unikátny typ plešatosti. Jedná sa o prvé ochorenie prejavujúce sa stratou vlasov spôsobené chybou jediného génu. Hoci sa na atrichiu nazerá ako na formu hypotrichózy, toto "škatuľkovanie" nemusí byť natoľko presné. Ľudia s vrodenou atrichiou sa môžu totiž narodiť s plnou hlavou vlasov ako každé iné dieťa. Avšak už v ranom detstve všetky vlasy stratia a nové im už nenarastú.
Normálne vlasové vačky sa spoliehajú na chemickú komunikáciu medzi dvoma základnými typmi buniek - keranocytami, ktoré formujú vonkajší epitel kože, a firoblastami (čiže dermálnymi papilami). Tieto skupiny buniek spolu musia komunikovať skrz biochemické signály, aby zabezpečili správny rast vlasov a chod vlasového cyklu. Bunky musia zostať v blízkom kontakte, aby mohol proces prebiehať. Jedna populácia buniek nie je schopná zaistiť rast vlasov bez prijatého signálu od druhej populácie buniek.
Samotný mechanizmus vrodenej atrichie nie je vedcom doteraz celkom známy, avšak je evidentné, že vlasové vačky vstúpia do svojej prvej pokojovej fázy, telogénu, v ranom detstve a spomínané dva typy buniek sa od seba oddelia. Epitel vlasového folikulu sa zatiahne, keď folikula vstupuje do pokojovej fázy vlasového cyklu. Obvykle by bunky dermálnej papily zostali v blízkom kontakte s epitelovými bunkami, avšak v prípade vrodenej atrichie tomu tak nie je.
Namiesto toho ustupujú bunky dermálnej papily hlbšie do kože a príliš ďaleko od epitelových buniek na to, aby s nimi dokázali udržiavať komunikáciu. Bez nej už nemôže dôjsť k ďalšej anagénnej, rastovej fáze a vlas tak znovu nevyrastie. Vrodená atrichia je síce genetickou záležitosťou a objavuje sa v rodinách, avšak táto vada sa v géne môže objaviť aj spontánne u embrya rodičov, ktorí touto vadou sami netrpia.