Typy plešatenia: Za jazviaciu alopéciu môže zápal. Zbaviť sa ho však nie je vôbec ľahké

Avšak nie je jazviaca alopécia ako jazviaca alopécia, má hŕbu ďalších poddruhov. Tieto jednotlivé špecifické diagnózy sú však veľmi zriedkavé. Menovať, ale môžeme (aby ste boli aspoň trochu v obraze) napríklad eozinofilná pustulárna folikulitis, folliculitis decalvans, či syndróm folikulárnej degenerácie. Znie to asi strašidelne, čo?

 

Jazviaca alopécia môže byť aj jedným z prejavov ochorení ako chronický lupus či erythema, ktoré postihujú mnoho telesných orgánov. Hoci je jednotlivých druhov tejto choroby veľa, majú vždy niečo spoločné, a to najmä potenciálne permanentnú a nevratnú deštrukciu vlasových folikul a ich nahradenie zjazvenou tkáňou.

 

Väčšina foriem jazviacej alopécie sa začína prejavovať ako malé plochy kože postihnuté stratou vlasov. Tie majú však tendenciu sa v priebehu času stále zväčšovať. V niektorých prípadoch je strata vlasov postupná, bez výrazne viditeľných symptómov, a často si ich postihnutý po veľmi dlhú dobu ani sám nevšimne. V iných prípadoch stratu vlasov sprevádza aj nadmerné svrbenie, pálenie a dokonca bolesť pokožky, pričom úbytok vlasového porastu postupuje  rýchlo.

 

Príznaky jazviacej alopécie vyzerajú odlišne ako príznaky alopécie areata. Ohraničenie holých plôšok je v prípade jazviacej alopécie nepravidelnejšie a linka ústupe vlasov je nerovná. Samotný zánik vlasových folikul prebieha pod povrchom kože, takže na povrchu hlavy  nie je vidieť v podstate nič (teda doslova, jediným hmatateľným príznakom je nedostatok vlasov). Postihnuté zóny môžu byť hladké a čisté, ale v niektorých prípadoch aj začervenané, s vyššou alebo nižšou pigmentáciou. Dokonca na nich môžu byť viditeľné vystúpené pľuzgieriky s tekutinou či hnisom vo vnútri.

 

Tieto viditeľné indikátory môžu napomôcť s diagnózou, avšak stanovenie diagnózy jazviacej alopécie iba z toho, ako vyzerajú plešaté oblasti, a povaha pokožky hlavy, je tak ako tak veľmi zložité. Keď  je v hre ako príčina plešatenia jazviacia alopécia, je často potrebné vykonať jednu a dokonca aj viac biopsií, aby sa táto diagnóza potvrdila a bola identifikovaná konkrétna forma tohto ochorenia. Vďaka tejto malej biopsii, pri ktorej sa odoberú v priemere 2 až 4 mm pokožky, ktorá je následne skúmaná pod mikroskopami, je lekár alebo dermatológ schopný určiť, či dochádza k zániku vlasových folikul, zjazveniu tkaniva hlboko v pokožke a či je v oblasti prítomný zápal súvisiaci so stavom vlasových folikul. Teda všetky príznaky potvrdzujúce diagnózu jazviacej alopécie.

 

U jazviacej alopécie má pokožka tendenciu sa upokojovať a samotné ochorenie stagnuje. Miesta bez vlasov sa ďalej nerozširujú a rovnako tak dochádza k útlmu zápalu, svrbenia, pálenia či bolesti na pokožke. Na konci tejto fázy zvyčajne novo vykonaná biopsia ukazuje, že okolo vlasových folikul už nie je žiadny zápal. Bohužiaľ, plešaté miesta už mnohokrát neobsahujú žiadne vlasové folikuly. Ale jedna dobrá správa by tu bola - obyčajne nebývajú zničené všetky vlasové folikuly. Najmä tie vyskytujúce sa na linke, kde končí vlasový porast, dávajú nádej na rast ďalších vlasov. Keď vlasy z týchto folikul vyrastú, ako spomienka na jazviacu alopéciu často zostane len niekoľko pozdĺžnych jaziev hlboko v koži, ktoré dávajú poznať, kde kedysi boli vlasové folikuly.

 

Jazviaca alopécia môže spôsobiť na hlave veľkú katastrofu (čítaj permanentnú stratu vlasov)! Práve z toho dôvodu by mala byť aj liečba aktívna. Povahu liečby je však potrebné prispôsobiť konkrétnym diagnózam. Všeobecne sa, ale jazviaca alopécia týka predovšetkým zápalu lymfocytov vlasových folikul, ktorý sa lieči väčšinou topickou aplikáciou kortikosteroidov a ich injekčnou aplikáciou do kože. Okrem toho sa môžu podávať tiež antimalariká a izotretinoín.

 

V prípade jazviacej alopécie, kedy zápal postihuje neutrofily alebo zmesi buniek, zahŕňa typická liečba užívanie antibiotík a izotretinoínu. Experimentálne je možné túto alopéciu liečiť aj liekmi, ktoré sa využívajú pri autoimunitných ochoreniach ako metotextrát, tacrolimus či cyklosporín.