Vo vitamínoch pre tehotné je najdôležitejšia kyselina listová, ale dôležitých vitamínov je ich oveľa viac

Kde sa vlastne v organizme berie rozdiel v potrebe živín v bežnom živote a v tehotenstve? Odpoveď je jednoduchá. Potrebu živín navyšujú dva faktory, vyvíjajúci sa plod a jeho metabolické nároky a fyziologické zmeny ženského tela.

Vyvážená výživa matky v období tehotenstva je nevyhnutná pre samotnú budúce rodičku, i pre správny vývoj dieťaťa. Pozor, stravovanie matky v čase tehotenstva môže ovplyvniť vývoj ešte nenarodeného jedinca až do dospelosti. Absencia či nedostatok niektorých živín preukázateľne spôsobujú vrodené abnormality a vývojové chyby. Podvýživa plodu je príčinou vyššej chorobnosti dieťaťa a jeho náchylnosti k chronickým ochorením ako diabetes, hypertenzia a chorobám kardiovaskulárnej sústavy v dospelosti.

Kyselina listová v tehotenstve

Kyselinu listovú organizmus potrebuje pre správny metabolizmus aminokyselín a nukleových kyselín (DNA, RNA). Jej dostatočná hladina je snáď najdôležitejšie pre vývoj embrya a plodu, teda vývojových štádií, pre ktoré je typické rýchle bunkové delenie. Konkrétne je kyselina listová potrebná pre uzatvorenie neurálnej trubice v skorých štádiách tehotenstva a užívanie doplnkov stravy s jej obsahom vykazuje zníženie výskytu defektov neurálnej trubice o 69%. Jedná sa napríklad o anacefáliu či rázštep chrbtice, defekty majúce vážne, až fatálne následky. Pretože k uzavretiu neurálnej trubice dochádza medzi 21. až 27. dňom od počatia, teda v čase, keď žena o tehotenstve často nevie, je vhodné v momente, keď o tehotenstve žena uvažuje, začať užívať doplnky stravy pre tehotné s kyselinou listovou.

Okrem vplyvu na nervovú sústavu môže nedostatok kyseliny listovej zapríčiniť aj ďalšie vrodené chyby, ako je rázštep pery, podnebia či malformácie končatín, alebo kardiovaskulárne malformácie. Zvýšená koncentrácia homocysteínu v krvi, typická pre tehotenstvo bez dostatočného príjmu kyseliny listovej, býva spätá s vyšším rizikom predčasného pôrodu, nízkou pôrodnou hmotnosťou, nízkou placentárnu hmotnosťou, preeklampsiou a dokonca potratom. Dôvodov, prečo sa na príjem kyseliny listovej v tehotenstve zamerať, je skutočne veľa!

Podľa odporúčania by mali doplnky stravy obsahovať medzi 400-800 mikrogramov kyseliny listovej, tehotná by však i tak mala konzumovať stravu bohatú na kyselinu listovú.

Vitamín A pre tehotné - pozor na nedostatok aj nadbytok

Dostatok vitamínu A je pre zdravé tehotenstvo nevyhnutný. Jeho formy sa totiž zúčastňujú regulácie expresie génov, bunkového delenia a diferenciácie, rastu a vývoja, ovplyvňujú zrak a obranyschopnosť. Sú nevyhnutné pre správny vývoj embrya a plodu, napríklad kyselina retinová sa zúčastňuje vývoja srdca, očí, uší a končatín.

Nedostatok vitamínu A v tehotenstve býva naopak spätý so zlou imunitou, vyššia chorobnosťou a náchylnosťou k infekciám a v najhoršom prípade novorodeneckú úmrtnosťou. K týmto komplikáciám však dochádza skôr vo vývojových štátoch, v krajinách rozvinutých nie je nedostatok vitamínu A natoľko častý.

Odporúčania pre tehotné činí 750 mikrogramov denne vitamínu A. Toto množstvo však neprekračujte, vo vysokých dávkach je totiž vitamín A toxický a môže byť príčinou vrodených chýb. Z tohto dôvodu je žiaduce prestať počas tehotenstva používať kozmetické produkty s retinolom alebo inými formami vitamínu A proti vráskam, nadmernej pigmentácii a akné.

Vitamín B6 proti ranným nevoľnostiam

Tak ako väčšina vitamínov zo skupiny B, podieľa sa aj vitamín B6 v tele na rade procesov, okrem iného ovplyvňuje fungovanie nervového systému, formovanie a aktivitu červených krviniek, aktivitu steroidných hormónov, syntézu nukleových kyselín a vznik niacínu. Vitamín B6 má tri formy, pyridoxín, pyridoxal a pyridoxamín.

Tehotné by mali prijímať minimálne 1,9 mg vitamínu B6 denne. Už od 40. rokov 20. storočia sa skúma vplyv vyšších dávok vitamínu B6 na ranné nevoľnosti spojené s tehotenstvom, a podľa dostupných štúdií môže v tomto smere jeho dostatočný príjem uľaviť. Aby bol vitamín B6 voči nevoľnostiam účinný, je potrebné ho prijímať výrazne vyššie množstvo ako 1,9 mg denne, jedná sa o dávky až 80 to 100 mg denne. V tomto rozmedzí nehrozí toxicita vitamínu B6 a negatívny vplyv na vývoj plodu.

Riboflavín proti preeklampsiu

Riboflavín sa zúčastňujú energetického metabolizmu a antioxidačných procesov. Tehotné ženy by ho mali konzumovať 1,4 mg denne. Jeho nedostatok býva spájaný s preeklampsiou, vážnym stavom, kedy sa v tehotenstve zvyšuje krvný tlak, podiel bielkovín v moči a dochádza k opuchom a silným krvácaniam. Nedostatok dokonca môže mať za následok úmrtie rodičky. Príčiny preeklampsia nie sú v súčasnosti uspokojivo objasnené.

Vitamín B12 ovplyvňuje gény a DNA

Vitamín B12 vyžaduje organizmus čoby kofaktor dvoch enzýmov. Prvý z nich premieňa homocysteín na aminokyselinu metionín, ktorý sa zúčastňuje metylácie DNA, procesu ovplyvňujúceho počas embryonálneho a fetálneho vývoja expresiu génov, diferenciáciu buniek a formovanie orgánov. Jeho dostatočný príjem v tehotenstve je teda životne dôležitý.

Ak je vitamínu B12 pri tehotenstve v tele nedostatok, zvyšuje sa hladina homocysteínu, ktorá býva spätá s negatívnymi prejavmi, vrátane preeklampsie, predčasného pôrodu, nízkej placentárnu váhy, nízkej pôrodnej váhy, potratu a porúch neurálnej trubice.

Tehotné by preto mali užívať medzi 6 až 30 mikrogramov vitamínu B12.

Pre dostatok vitamínu D slniečko nestačí

S vitamínom D býva často problém, a to nielen u tehotných žien, ale aj u seniorov a dospelých. Tí všetci, vrátane mamičiek v očakávaní, by mali prijímať minimálne 50 mikrogramov denne.

V organizme sa síce syntetizuje po osvietení kože UVB žiarením po dobu asi 15 minút (doba nutnej expozície sa líši podľa geografickej polohy, ročného obdobia i farebného odtieňa pleti a ďalších faktorov), pretože je ale nutný pre zdrave kosti a ďalšie procesy, je vhodné si jeho príjem poistiť užívaním doplnkov stravy alebo potravinami obohatenými o vitamín D (mlieka, džúsy, cereálie).

Nedostatok vitamínu D v tehotenstve býva spätý s rizikami pre matku i nenarodené dieťa. Objaviť sa môže preeklampsia a gestačný diabetes, u detí potom nízka pôrodná váha.

Vitamín K alebo krvný vitamin

Potreba vitamínu K u žien v tehotenstve nevzrastá, nastávajúce mamičky by sa preto mali držať odporúčaného príjmu 90 mikrogramov denne vo veku 19 až 50 rokov a 75 mikrogramov denne vo veku 14 až 18 rokov.

Placentárny presun vitamínu K je nízky, všetky novorodené deti teda trpia nedostatkom vitamínu K. Časť novorodencov má dokonca tak nízku hladinu vitamínu K, že u nich dochádza k problému so zrážanlivosťou krvi a krvácaním. Preto je treba príjem vitamínu K pred pôrodom navýšiť.

Biotín pre vývoj bábätka

Biotín potrebuje organizmus čo by kofaktor pre enzýmy karboxylázy a pre proces biotinylace, teda prepojenia molekúl biotínu s ďalšími molekulami, napríklad bielkovinami a nukleoproteinmi. Pre tieto dva procesy je treba organizmu počas tehotenstva dodávať biotín, pretože je prítomný a kľúčový počas rýchleho delenia buniek, typického pre vývoj plodu.

Odporúčania, koľko biotínu počas tehotenstva prijímať, sú momentálne na rovnakej úrovni ako pre ženu netehotnú, teda 30 mikrogramov denne.

Antioxidanty vitamín C a vitamín E

Oxidačný stres je pekný nezbedník, negatívne pôsobí na telesné tkanivá, starne kvôli nemu naša pleť a tiež v tehotenstve nie je nijako prospešný, naopak môže byť príčinou preeklampsie. Proti oxidačnému stresu najlepšie pôsobia antioxidanty, a vitamín C spolu s vitamínom E patria k tým najsilnejším. Ich užívanie zlepšuje stav tehotenskej hypertenzie či preeklampsie. Pre zdravé fungovanie organizmu by ste preto mali prijímať minimálne 400 mg "céčka" a 15 mg "éčka" denne, v prípade antioxidácie počas tehotenstva dokonca viac než dvojnásobnú dávku.