Kryštalická alfa-hydroxykyselina, ktorá sa využíva v kozmetike, farmakológii aj priemysle
Kyselina vínna bola izolovaná zo svojej soli, hydrogénvínanu draselného (vínny kameň) okolo roku 800 alchymistom Jabir ibn Hayyanom.
Prvé pozorovania chirality
Moderný proces izolácie vyvinul v roku 1769 švédsky chemik Carl Wilhelm Scheele. Významnú úlohu hrá kyselina vínna v objave chemickej chirality. Tieto jej vlastnosti prvýkrát pozoroval v roku 1832 Jean Baptiste Biot, ktorý si všimol jej schopnosti rotovať polarizované svetlo. Na jeho výskum nadviazal Louis Pasteur. Ten skúmaním tvarov kryštálov vínanu objavil, že sú chirálne. Ručným triedením kryštálov potom Pasteur prvýkrát utvoril kyselinu L-vínnu.
Táto prirodzene sa vyskytujúca kryštalická organická kyselina sa nachádza v mnohých druhoch rastlín, najmä vo viniči. Jej soľ, hydrogénvínan draselný vzniká pri procese výroby vína a kyselina vínna je tým pádom jednou z hlavných kyselín vo víne, ktoré určujú jej senzorické aj ďalšie vlastnosti.
Podporuje exfoliáciu a omladenie pleti
Táto alfa-hydroxykyselina pôsobí antioxidačne, jej využitie v kozmetike však ešte nie je tak široko preskúmané ako v prípade iných alfa-hydroxykyselín, ako napríklad kyseliny glykolovej či mliečnej. Podporuje však jemnú exfoliáciu pleti a využíva sa preto v peelingoch, stimuluje produkciu kolagénu (čím zlepšuje vzhľad vrások a zvädnutej pleti) a pôsobí proti akné.
Kyselina vínna a jej deriváty majú širokú škálu využitia na poli farmakológie. V spojení s kyselinou citrónovou sú súčasťou produkcie efervescentných (šumivých) solí, ktoré zlepšujú chuť liekov. Aj v priemyselnom odvetví nachádza svoje použitie, utvára kovové ióny vápnika a horčíka.
V poľnohospodárstve a priemysle kovov sa využíva ako chelačné činidlo v hnojivách pôd a na čistenie kovových povrchov z hliníka, medi, železa a zliatin týchto kovov.
Hydrogénvínan draselný v kombinácii s jedlou sódou a utvára prášok do pečiva. Kyselina vínna sa pridáva do potravín a slúži ako antioxidant a prepožičiava im svoju typickú kyslú chuť.
