Keratinocyty

Keratinocyty tvorí 90 % všetkých buniek najvrchnejšej vrstvy kože, epidermis. Rozdiely v sile a pevnosti kože napríklad na chodidlách, krku či tvári sú dané práve rozdielom obsahu keratínových bielkovín produkovaných rozdielnymi typmi keratinocytov.

Keratinocyty v koži hrajú prím

Hlavnou úlohou keratinocytov je chrániť organizmus pred mikrobiálnymi, vírusovými, plesňovými a parazitickými ohrozeniami, rovnako ako pred UV lúčmi, svojou aktivitou tiež minimalizujú stratu vody z kože a chránia ju pred prehriatím.

Podľa výskumov sa zúčastňujú mnohých biochemických procesov v koži, okrem iného okysľovania epidermis, degradácie DNA, metabolizmu a transportu mastných kyselín, bunkovej regenerácie, miestnej odpovede imunitného systému, diferenciácie kmeňových buniek, a dokonca vzniku tumorov. Keratinocyty svojim pôsobením tiež podporujú hojenie pleti a jej regeneráciu.

Aký je životný cyklus keratinocytov?

Na to je potrebné zopakovať si stavbu kože - tá je tvorená tromi vrstvami, a to epidermis na povrchu, dermis a podkožím. Epidermis môžeme ďalej rozdeliť na ďalších päť vrstiev.

V bazálnej vrstve, najhlbší vrstve epidermis, vznikajú bazálnej keratinocyty mitózou, teda delením iných bazálnych keratinocytov. Niektoré z takto vzniknutých buniek zostávajú v bazálnej vrstve, kde plnia "rodičovskú" úlohu a delia sa na ďalšie keratinocyty, a nazývame ich kmeňové bunky.

Ostatné bunky potom počínajú proces diferenciácie a postup k povrchu kože cez spinóznu až ku granulánej vrstve epidermis. V nej dochádza k čiastočnej apoptóze a postupnému rozpadu bunkových organel a jadra.

Následne tieto bunky postupujú k vysoko keratinizovanej skvamóznej vrstve, a stávajú sa plochými bunkami, ktoré sa v priebehu času od kože odlúčia čoby odumreté kožné bunky, čím ich životný cyklus končí.

V každej svojej fáze pritom produkujú tieto bunky rozdielne množstvo aj typy keratínových bielkovín.