Melanocyty

Melanocyty sú jedny z typov buniek v koži. Majú ochrannú úlohu, produkujú totiž kožný pigment melanín, ktorý má za následok stmavnutie pleti po osvite UV žiarením. Vyskytujú sa predovšetkým v epidermis, objaviť sa však môžu aj inde v tele, napríklad vo vlasových cibuľkách, epitelu radu mukóznych membrán, vo vnútornom uchu či ďalších tkanivách.

Pohyb pigmentu v koži

Melanocyty majú rozvetvený tvar, vďaka ktorému môžu pigment prenášať do priľahlých epidermálnych buniek. Všetky melanocyty, či už sa jedná o "spiace" melanocyty v bazálnej vrstve epidermis či matrixu vlasov, sa museli do svojej lokality dostať z prekurzorov v neurálnom hrebeni. Každý epidermálny melanocyt je prepojený so skupinou susediacich keratinocytov, kožných buniek produkujúcich keratín, do ktorých svojimi vetvami (dendrity) dodáva pigment. Spoločne tak melanocyt a keratinocyty utvára štruktúru zvanú epidermálne melanocytová jednotka.

Skutočnými továrňami na výrobu melanínu sú melanozómy, organely v cytoplazme melanocytov, v ktorých sa popri produkcii melanín tiež ukladá. Akonáhle sa melanozómy utvoria, stmavnú a sú transportované až do koncov dendritov. Následne sa presunú do keratinocytov, nad ktorých jadrami tieto tmavé melanozómy utvorí akýsi štít smerom k povrchu kože. Ako keratinocyty starnú, vysúvajú plne stmavené melanozómy k povrchu kože, kde sú rozložené aktivitou lyzozómových enzýmov a odlúčené v prirodzenom procese deskvamáciou s ostatnými odumretými kožnými bunkami.

Dva typy melanínu

Melanocyty produkujú dva typy melanínu, tmavo hnedý eumelanín a červený či hrdzavý pheomelanin. Obaja vznikajú v melanocytoch oxidáciou aminokyseliny tyrozínu za aktivity enzýmu tyrozinázy.

Nárast pigmentácie pleti môže byť daný ako nárastom hustoty melanocytov, tak navýšením produkcie melanínu. Pigmentové škvrny zvyčajne odráža nárast melanocytov v lokalite. Produkciu pigmentu v koži reguluje hypofýza a jej hormón stimulujúci aktivitu melanocytov. Opálenie a pozápalova pigmentácia je zvyčajne výsledkom nadprodukcie melanínu. Naopak absencia melanocytov je známa ako kožné ochorenie vitiligo, majúce za následok stratu pigmentácie. V prípade kompletného albinizmu dochádza k čiastočnému alebo úplnému pozastaveniu syntézy melanínu.

Nadmerná pigmentácia

Počet melanocytov je zhruba rovnaký u mužov i u žien, rovnako u všetkých ľudských rás. Je to množstvo melanínu v keratinocytoch a jeho rozloženie, čo určuje farebný odtieň pleti. Rozdiely vo farbe pleti medzi jednotlivými ľudskými rasami sú dané počtom, veľkosťou a stupňom sfarbenia melanozómov v keratinocytoch. U osôb s tmavou pleťou obsahujú keratinocyty veľa melanozómov, sú veľké a výrazne melanizované (sfarbené), pričom dochádza k ich pomalému rozpadu.

V epidermis týchto osôb sa navyše vyskytujú melanocyty, ktorých dendrity sú väčšie a predĺžené. U osôb so svetlou pleťou sú melanozómy v epidermálnych keratinocytoch menšie, v menšom počte a menej sfarbené, dochádza tiež k ich rýchlejšiemu rozpadu.

Vplyv má slnečné žiarenie

Ožiarenie ultrafialovým žiarením urýchľuje syntézu, sfarbenie a presun melanozómov do keratinocytov. Ako sa melanozómy zväčšujú, dochádza k aktívnej produkcii melanínu a výsledkom je opálenie pleti.

S rastúcim vekom sa síce znižuje množstvo epidermálnych melanocytov, v lokalitách často vystavovaných slnečnému žiareniu je však ich počet naopak vyšší. Práve preto sa na koži objavujú vo vyššom veku starecké škvrny, jeden z typov hyperpigmentácie.