Kyselina hyalurónová je pre pleť kľúčová. Zistite, kde sa v organizme berie a ako konkrétne pleti pomáha

Starnutie ľudskej pleti je komplexný proces, ktorý zatiaľ ešte stále úplne nechápeme. Je výsledkom kombinácie dvoch procesov, starnutia vnútorného a vonkajšieho. Vnútorné starnutie nemôžeme príliš ovplyvniť, kožu postihuje rovnako ako všetky vnútorné orgány. Riadené je hormonálnymi zmenami, predovšetkým úbytkom pohlavných hormónov, ku ktorému dochádza už asi od dvadsiateho piateho roku života a potom počas menopauzy. Je to úbytok estrogénov a androgénov, ktorý býva spojený s degradáciou kolagénu, vyššou suchosťou pleti, stratou elasticity, tenčením pleti a vznikom vrások.

A potom tu máme ešte starnutie vonkajšie, ktoré je výsledkom pôsobenia vonkajších faktorov na koži. Patrí medzi ne predovšetkým ultrafialové žiarenie, ktoré spôsobuje tzv. fotostarnutie.

Voľné radikály ako príčina starnutia

Hoci sa jedná o dva individuálne procesy, všeličo spolu zdieľajú. Hlavnú úlohu v oboch prípadoch hrajú voľné radikály, reaktívne druhy kyslíka vznikajúce z oxidatívneho bunkového metabolizmu.

Pre starnúcu pleť je typický tiež úbytok hydratácie. Kľúčovou molekulou je kyselina hyalurónová, glykosaminoglykán s výraznou schopnosťou viazať a zadržať v sebe molekuly vody, ktorý patrí medzi molekuly medzibunkovej hmoty. Tá poskytuje istú podporu pre bunkové fungovanie kože. Jej molekuly sa síce môžu javiť amorfné, utvára ale vysoko organizované štruktúry skladajúce sa z glykozaminoglykánov, proteoglykánov, rastových faktorov a štrukturálnych bielkovín, akým je napríklad kolagén. Hlavnou zložkou medzibunkovej hmoty je však kyselina hyaluronová.

V ľudskom tele sa kyselina hyalurónová objavuje najhojnejšie v koži (až 50% jej celého objemu), v očnom sklovci a synoviálnej tekutine, prítomná je však vo všetkých telesných tkanivách a tekutinách, okrem iného i v aorte, prostate alebo srdcových chlopniach. Produkujú ju hlavne bunky mezenchymu.

Kyselina hyalurónová na kĺby i hydratáciu - všetko spolu súvisí

Medzi hlavné funkcie kyseliny hyalurónovej v organizme patrí hydratácia, zvlhčenie kĺbov, schopnosť vyplniť priestory a utvárať štruktúry, cez ktoré môžu migrovať iné bunky. Jej syntéza narastá v prípade poškodenia tkaniva a počas procesu hojenia, reguluje niekoľko aspektov tkanivových opráv. Poskytuje tiež podporu pri formovaní krvných ciev a migráciu fibroblastov. Syntéza prebieha vďaka aktivite špecifických enzýmov zvaných HA syntázy, ktoré sú naviazané na vnútornom povrchu plazmatických membrán buniek, odkiaľ sú vytláčané von pórovitými štruktúrami do medzibunkovej hmoty. Existujú tri rôzne druhy HA syntázy, pričom každý z nich syntetizuje reťazce kyseliny hyalurónovej rôznych dĺžok.

Kyselina hyalurónová má vysokú rýchlosť obmeny buniek. Polčas jej rozpadu v krvi je asi 3 až 5 minút, v koži asi deň a medzi jedným až troma týždňami v kĺbových chrupavkách. Rozpadá sa na drobnejšie fragmenty, ktoré už organizmu zďaleka neprinášajú také benefity.

K rozpadu kyseliny hyalurónovej nedochádza len enzymaticky, ale aj aktivitou voľných radikálov. Niektoré látky však dokážu proti rozpadu kyseliny hyalurónovej pôsobiť a spomaliť ho, a také látky potom môžu byť nápomocné v zachovaní jej hydratačného účinku.

Suchá pleť bez kyseliny hyalurónovej

To, že koža funguje ako ochranná bariéra je sčasti dané jej lamelárnymi telieskami, ktoré obsahujú hydrolytické enzýmy. Tie sa spájajú s plazmatickými membránami zrelých keratinocytov, a vďaka aktivite protónových púmp dokážu čiastočne premieňať polárne kožné lipidy na neutrálne.

Difúzia vodného materiálu cez epidermis je potom týmito lipidmi vo vrstve kože stratum granolusum blokovaná. Oblasť bohatá na kyselinu hyalurónovú pod stratum granulosum môže získať vodu z hydratovanej dermis a voda z nej nemôže penetrovať skrze stratum granolusom bohatej na lipidy. Hydratácia pleti je teda priamo závislá na vode viazanej na kyselinu hyalurónovú v dermis a epidermis, zatiaľ čo zachovanie tejto hydratácie má za úlohu stratum granulosum.

Žiadaný krém či sérum proti vráskam

Obsah kyseliny hyalurónovej v dermis je výrazne vyšší ako v epidermis. V dermis je potom kyselina hyalurónová naviazaná na lymfatický a vaskulárny systém a reguluje vodné prostredie, osmotický tlak i tok iónov, funguje aj ako sito neprepúšťajúce niektoré typy molekúl.

Pri poranení kože dochádza k zvýšeniu produkcie kyseliny hyalurónovej, a vďaka nej môže dôjsť aj k zahojeniu bez jaziev. V koži dochádza k jej syntéze vo fibroblastoch. Práve na podporu ich aktivity preto často cielia kozmetické produkty sľubujúce nárast obsahu kyseliny hyalurónovej v pleti.

Úbytok kyseliny hyalurónovej a starnutie pleti

Jednou z najdramatickejších zmien v pleti je úbytok epidermálnej kyseliny hyalurónovej, zatiaľ čo v dermis stále zostáva. Zároveň dochádza k zmenšeniu polymérov kyseliny hyalurónovej, ktoré je výsledkom starnutie pleti. Epidermis tak stráca molekuly zodpovedné za viazanie a zadržanie molekúl vody, v dôsledku čoho môže dôjsť k strate vlhkosti pleti, dehydratácii a strate elasticity, ktoré sú typické pre starnúcu pleť.

Predčasné starnutie pleti je potom výsledkom opakovaného dlhodobého vystavovanie kože ultrafialovému žiareniu, pričom slnečnému žiareniu možno pripísať až 80% prejavov starnutia pleti. Pretože po dlhšom osvietení UV žiarením dôjde v podstate k poraneniu pleti, spustí sa ľahký proces jej hojenia charakterizovaný nárastom dermálnej kyseliny hyalurónovej. Opakovaný osvit UV žiarením však pleť nadmerne vyčerpáva a v dôsledku toho dochádza k úbytku kyseliny hyalurónovej, rovnako ako kolagénu a vzniku viditeľných známok starnutia kože.