Fytochemikálie

Fytochemikálie patria medzi neesenciálne živiny, čo znamená, že ich ľudský organizmus pre svoje bezproblémové fungovanie nutne nepotrebuje. Ich príjem však môže zdravie organizmu podporiť.

Rastliny fytochemikálie produkujú v rámci obranných reakcií, podobne avšak tieto látky pôsobia aj v ľudskom organizme. Existujú tisíce druhov fytochemikálií, medzi najznámejšie patria lykopén typicky sa vyskytujúcí v paradajkách, izoflavóny v sóji a flavonoidy v ovocí.

Popri tom prepožičiavajú fytochemikálie rastlinám a ich plodom žiarivé farby, a uľahčujú tak ich opeľovanie tým, že lákajú hmyz.

Každá skupina fytochemikálií pôsobí odlišne. Okrem iného sa jedná o:

• Antioxidanty - rad fytochemikálií, ktoré pôsobia antioxidačne a chránia telesné bunky pred oxidatívnym poškodením, redukovať tiež môžu výskyt niektorých typov rakoviny. Medzi fytochemikálie s antioxidačným účinkom patrí alyl-sulfidy v cibuli, póre a cesnaku, karotenoidy v mrkvi a ovocí, flavanoidy v ovocí a zelenine a polyfenoly vyskytujúce sa v čaji a hroznovom víne.
• Hormonálne pôsobenie - izoflavóny, ktoré sa vyskytujú v sóji, dokážu napodobniť aktivitu ľudských estrogénov, a vďaka tomu môžu uľaviť od symptómov menopauzy a osteoporózy.
• Stimulácia enzýmov - indoly, ktoré nájdeme predovšetkým v kapuste, stimulujú enzýmy inhibujúce účinky estrogénu, vďaka čomu môžu znižovať riziko rakoviny prsníka. Ďalšími fytochemikáliami, ktoré majú vplyv na aktivitu enzýmov, sú inhibítory proteinázy vyskytujúce sa v sóji a fazuli a terpény v citrusových plodoch a čerešniach.
• Vplyv na replikáciu DNA - saponíny, ktoré sa vyskytujú vo fazuli, vstupujú do procesu náhrady buniek DNA, čím môžu preventívne pôsobiť proti multiplikácii rakovinových buniek. Kapsaicín z pálivých papričiek chráni DNA pred negatívnym vplyvom karcinogénov.
• Antibakteriálny účinok - alicín z cesnaku pôsobí antibakteriálne.
• Mechanický účinok - niektoré typy fytochemikálií sa fyzicky viažu k bunkovým stenám, čím bránia priľnutiu patogénov. Proantokyanidiny sú zodpovedné za tento účinok u brusníc, ktorých konzumácia znižuje riziko infekcií urinárneho traktu a zlepšujú zdravie ústnej dutiny.

Kde vziať fytochemikálie, aby sme ich mali dostatok? Mali by byť bežnou časťou dennej stravy. Fytochemikálie obsahuje rad potravín, okrem tých vysoko priemyselne spracovaných, ako sú cukrovinky či tvrdý alkohol. Oproti tomu produkty z celozrnnej múky, zelenina, orechy, semienka, strukoviny, ovocie a bylinky sú na fytochemikálie vyložene bohaté. Aby ste zaistili ich dostatočný príjem, zamerajte sa na konzumáciu ovocia a zelininy, ktorých by ste počas dňa mali zjesť päť až deväť porcií.

Fytochemikálie sa väčšinou získavajú z rastlín, sú spracované a následne ich môžete získať v podobe potravinových doplnkov.

Na základe ich chemickej stavby je rozdeľujeme do niekoľkých skupín:

• Karotenoidy, medzi ktoré patrí alfa-karotén, beta-karotén, luteín, lykopén či zeaxantín, sa v tele môžu premieňať na vitamín A.
• Ďalšou triedou sú flavonoidy, to sú napríklad:
• Antokyanidíny, ktoré sa nachádzajú v červených, modrých a fialových pigmentoch bobúľ a hroznového vína
• Flavanoly, ktoré sa nachádza v čaji, čokoláde, bobuliach, hroznovom víne a jablkách
• Flavanony vyskytujúce sa v citrusových plodoch
• Flavonoly, ktoré sa nachádzajú v rade druhov ovocia a zeleniny
• Flavóny, ktoré nájdeme v celere a pálivých papričkách
• Izoflavóny typické pre sóju a ďalšie strukoviny

Ďalšie fytochemikálie obsahujúcie látky ako:

• Resveratrol (hroznové víno, arašidy)
• Lignany (semienka, orechy)
• Fytosteroly pre zníženie vysokého cholesterolu
• Indol-3-carboninol (kapustová zelenina)
• Kurkumín (kurkuma)
• Chlorofyl (zelené ovocie, zelenina, bylinky)